Nedávno som dostal otázku, či má viera v boha zmysel. Keby mám povedať za seba, tak by som odpovedal, že asi nie. Tvrdiť si to ale nedovolím, lebo si viem predstaviť situácie (v mojom prípade), že by nejaký zmysel mať mohla. Ale vo všeobecnosti tá otázka je zle položená. Niekedy to zmysel má a niekedy nie. Pre ľudí, ktorí hľadajú pravdu je viera v boha skôr na škodu ako na úžitok. A naopak, ľudí ktorých tá pravda až tak nezaujíma, môže byť viera v boha užitočná v tom ako sa stať lepším človekom. V tomto článku by som rád rozobral tu prvú skupinu. Hneď na začiatok treba upresniť, že keď niekto nemá vieru v boha, tak to automaticky neznamená že by tvrdil, že boh neexistuje. Veriť znamená len toľko, že si myslím, že mám v niečom pravdu ale dokázať to neviem. Keby to dokázať viem, alebo som o tom na 100% presvečený, tak už to nie je viera, ale istota, že to tak je. Kedže si osobne myslím, že boh ako nieco z duchovného sveta, sa nedá dokázať vo svete materialnom, viera ako taká je škodlivá. A to z toho dôvodu, že človek môže veriť úplným nezmyslom, ktoré sa síce pekne počúvajú ale nemajú nič spoločné so skutočnosťou. Preto pre človeka, čo hľadá pravdu o tomto svete, viera nemá čo hľadať. Je to to isté ako vo vede, s tým rozdielom, že na rozdiel od vedy dôkazy nie sú uchopiteľné fyzicky, ale „len“ u každého vo vlastnom duchovnom svete. A teda sa ani nedajú prenášať z človeka na človeka. Otázka by potom možno mala znieť, načo je dobré hladať pravdu. Jednoduchá odpoveď by bola, že preto, lebo pravda oslobodzuje. A ten kto sa postupne približuje ku skutočnej pravde, zisťuje, že má postupne menej a menej starostí a trápení. A v tom je tá krása vedieť pravdu o duchovnom svete. Človek odrazu zistí, že riešiť či boh existuje alebo nie, nemá žiaden zmysel, lebo je to úplne jedno. Tak ako vám je jedno, kto vyrobil auto, dôležité je, že funguje a odvezie vás kde chcete. Preto namiesto toho, aby sme my ľudia rozoberali, to čo sa nedá dokázať, že či boh existuje alebo nie, by sme mali toho boha začať hladať. A aj keby sa vyberieme zlým smerom, je to lepšie ako stáť a len o tom rozprávať – čo s obľubou robí väčšina slovenských farárov.